História kultúry v slovenských obciach!!!

Najúspešnejším obdobím v oblasti kultúry bolo obdobie po 2. svetovej vojne. 

Vo februári 1946 bol založený ochotnícky divadelný súbor „Vihorlat“, ktorý viedol gréckokatolícky farár Michal Fitz.

V pasívnej kultúre sa taktiež najviac urobilo v povojnovom období, najmä po vybudovaní kina v roku 1953, kde sa vytvoril priestor na vystúpenia rôznych profesionálnych aj amatérskych súborov, ale hlavne pre premietanie filmov, o ktoré bol pri neexistencii televízie veľký záujem. V obci boli prvýkrát premietnuté svetelné obrazy (diapozitívy) v roku 1936 v gréckokatolíckom kostole „Zo života sv. Terezky“. Neskôr, najmä v jesenných mesiacoch, prichádzali do obce súkromníci, ktorí premietali nemé celovečerné filmy.Prvý zvukový film bol premietnutý v roku 1952 v budove školy. Miestne kino bolo v prevádzke do konca roku 1990, jediným premietačom za necelých 38 rokov existencie kina bol Michal Marcin. 

POPULÁRNA A MASOVÁ KULTÚRA

Populárna kultúra

Diela populárnej kultúry sú čitateľné na viacerých úrovniach. Ich recepcia nevyžaduje od príjemcu vzdelanie ani inú prípravu, ale výhodou je poznanie iných diel a spoločenského kontextu, na ktorý dané dielo nadväzuje. Populárnu kultúra môže byť chápaná aj ako hra s príjemcom, ktorému sa neustále kladú hádanky, na aké dielo, alebo výsek reality daná scéna odkazuje.
Populárna kultúra je predovšetkým tá časť ľudských výtvorov, materiálnych i duchovných, ktorých hlavnou úlohou je zabávať. Ja osobne nič prosti populárnej kultúre nemám, celkom súhlasím s vyšie uvedenými tvrdeniami, má nás zabávať je celkom spontánna a myslím si, že svoj účel spĺňa.

Masová kultúra

Pôžitkársky charakter masovej kultúry zapríčinil, že mestský človek ňou vyplnil svoj voľný čas a prostredníctvom nej si pestuje konzumný spôsob života. Masová kultúra ako súčasť masovej spoločnosti formuje jednotlivcov, ktorých jediným zmyslom je užívanie si zábavy a tovarov ponúkaných zábavným priemyslom. Spotrebúvajú ich rovnako ako iné tovary a služby. Je to súbor nízkych obsahov a výpovedí produkovaných najmä masovými médiami. Masová kultúra sa vyznačuje uniformitou, homogenizáciou, podriadenosťou túžbam divákov a stereotypnosťou. Nevyžaduje si od jednotlivca sústredenie, fantáziu, ani uvažovanie o okolitom svete. Je konformná, nekonfliktná, nekritická a pasívna voči spoločenskému, politickému a ekonomickému poriadku. Masová spoločnosť svojím ekonomickým, politickým, organizačným a technicko-technologickým prostredím vytvorila spolu s masovou kultúrou masového štandardizovaného človeka.

Čo viac k tomuto dodať? Myslím, že nemôžem nesúhlasiť. Už je to raz tak a pochybujem, že sa to tak ľahko zmení.