Za vznik tejto logickej sondy do hlbín scholastického myslenia vďačím čitateľom tejto stránky, ale najmä aktívnym účastníkom diskusného fóra, ktoré je jej súčasťou. Bez ich prispenia by som sa nikdy nebol ani len dozvedel, že scholastické myslenie je ešte stále živé, že prežilo 30-ročnú aj storočnú vojnu, ba aj obe vojny svetové, že sa bez väčšej ujmy prenieslo cez zrušenie otroctva a nevoľníctva, objav krvného obehu, transplantáciu srdca, nepoškvrnené počatie cicavcov, lety kozmických sond mimo slnečnej sústavy, vznik matematickej logiky a gigahertzových počítačov, spektrálnu teóriu samoadjungovaných operátorov, Darwinovu teóriu evolúcie, rozšifrovanie genetického kódu, ba aj cez kvantovú mechaniku a relativistickú kozmológiu.
„Z pohybu a z príčinnej účinnosti, z náhodnosti, poriadku a krásy sveta možno poznať Boha ako pôvod a cieľ vesmíru.“
KKC § 32
Tomášove dôkazy existencie boha
Suma sa člení na časti, tie na otázky a ďalej na články. Dôkazy existencie boha sa nachádzajú v treťom článku druhej otázky, ktorá patrí do prvej časti (ide teda o miesto označené ako 1.2.3). V ďalšom uvádzam komentovaný preklad celého tretieho článku a poznamenávam len, žejazykové poznámky k prekladu vkladám do [hranatých] zátvoriek. Zámerne som ponechal kostrbatosť originálu, s neustálymi stereotypnými „tak“, „teraz“, „teda“, aby čitateľ mal možnosť poznať aj jazykovú úroveň textov, ktoré poznačili cirkevnú ideológiu na stáročia. Článok má sľubný názov „Jestvuje Boh?“ a začína takto:
„Pristupujeme teda k tretiemu článku: –
Námietka 1. Zdá sa, že Boh nejestvuje; pretože ak jedna z dvoch protikladných entít je nekonečná, druhá bude úplne zničená. Ale meno Boh znamená, že On je nekonečné dobro. Ak by teda Boh jestvoval, nemohli by sme pozorovať žiadne zlo; lenže vo svete je zlo. Preto Boh nejestvuje.“
Táto námietka, ktorá je uvedená len preto, aby bola nakoniec Tomášom vyvrátená, by nás nemusela zaujímať, ale dobre ilustruje verbálne©myslenie typické pre obdobie scholastiky. Jeho základným znakom bolo to, že sa formálne uvažovalo o slovách, nie o obsahu a význame pojmov, ktoré tieto slová iba zastupujú. Filozofi vtedy preto uvažovali aj o takých „entitách“ ako dobro a zlo a bolo im úplne jasné, že protikladné entity sa vzájomne „ničia“. Ale hlavne im bolo úplne samozrejmé, že entity súdefinované menami! Tomáš Akvinský nemal ani len najmenšiu pochybnosť o tom, že meno Boh znamená dobro, a že teda už zo samotného menavyplývajú vlastnosti. Nevidíte nápadné stopy tejto neotrasiteľnej scholastickej sebaistoty ešte aj v myslení väčšiny dnešných veriacich? Ja to vidím a je mi z toho smutno, pretože mi to dosvedčuje, že ľudstvo ako celokneurobilo za 700 rokov žiadny intelektuálny pokrok. Za pokrok ďakuje ľudstvo iba pár výnimočným jednotlivcom.
Ako príklad prežívajúceho scholastického myslenia uvediem už spomínaný § 203 Katechizmu katolíckej cirkvi, v ktorom sa tvrdí, že „meno vyjadruje bytnosť, totožnosť osoby a zmysel jej života“. Odporúčam čitateľovi, aby sa na moju kritickú analýzu tohoto paragrafu ešte raz pozrel a posúdil, či sa chápanie zmyslu (božieho) mena dnešnou katolíckou cirkvou nejak líši od názorov Tomáša Akvinského.
„Námietka 2. Ďalej, je nadbytočné predpokladať, že to, čo možno vysvetliť malým počtom princípov, vzniklo pôsobením viacerých princípov. Zdá sa však, že všetko, čo vidíme vo svete, možno vysvetliť inými princípmi bez predpokladu, že Boh jestvuje. Pretože všetky prirodzené veci možno redukovať na jeden princíp, ktorým je príroda; a všetky vôľové veci [v modernom jazyku by sme povedali „psychologické, či duchovné javy“] možno redukovať na jeden princíp, ktorým je ľudský rozum, alebo vôľa. Preto niet dôvodu predpokladať existenciu Boha.“
Tu sa sv. Tomáš dovoláva veľmi rozumného princípu Ockhamovej britvy, formulovaného františkánskym mníchom a filozofom menom William of Ockham (1285-1349): „non sunt multiplicanda entia praeter necessitatem“, t. j. entity netreba rozmnožovať bez nutnosti. Na tento princíp sa aj jaodvolávam veľmi rád presne v zmysle citovanej námietky. Počkajme si, ako si s ňou sv. Tomáš poradí. Poznamenávam len, že v modernom chápaní by som neredukoval svet na prírodu, ale na hmotu a duchovné javy na činnosť mozgu akéhokoľvek cicavca, nie výlučne na ľudský rozum, alebo vôľu, pretože pre súčasnú vedu je sídlom vedomia nielen ľudský, ale aj zvierací mozog a niet najmenšieho dôvodu považovať vôľu za samostatnú entitu.
.jpg)
