3D zážitok z výtvarného umenia

Na istom blogu som našla článok o 3D zážitku z umenia, ktoré tvorí sám autor. Prečítajte, vyzerá to byť zaujímave!

Fascinuje ma jazyk geometrie, hra s tvarmi, farbami, svetlom, high-tech líniami či kybernetikou.

Tvorím svetelné objekty, maľby s 3D efektom či sklenené plastiky, ktoré vytvárajú hru s ilúziou a zavedú diváka do virtuálneho sveta. Pozývam Vás preto na výstavu do bratislavskej Zoya Gallery, ktorá sa začína dnes, kde predstavím výber zo svojej desaťročnej tvorby a súčasne pokrstím knihu, ktorá je akousi mojou vizitkou. Nerád zotrvávam v jednej polohe, rád experimentujem. Človek nevidí a necíti všetko, žijeme v istom spektre vnímania aj myslenia. Snažím sa preto vytvárať priestory a objekty, ktoré nemožno vidieť v reálnom svete. Prekračujem hranice a vytváram ilúziu novej perspektívy, nového pohľadu. Každý človek môže moje diela vnímať inak, niekomu sa z nich zatočí hlava, niekoho prenesú do inej sféry, niekto ich pochopí ako metaforu na súčasnosť, v ktorej žijeme, či len ako hru. Do diel nevkladám konkrétnu tému, vysielajú rôzne impulzy, pre každého niečo iné. Hlavne by mali v človeku vyvolať nejakú emóciu.

originál, kópia, falzifikát...

Obrazy sú konkrétnym, alebo abstraktným vyjadrením vnemov okolitého sveta a výborným doplnkom k dnešným (nie len) moderným zariadeniam bytov, domov, kancelárií, 

Originálne obrazy sa môžu stať dôstojným doplnkom, Vášho interiéru. 

Každý obraz je originál a takýmto spôsobom Vám ponúkame jedinečnú investíciu do umenia. Investovať možno aj pre potešenie. 

originál obrazu Mona Lisa

Kópia najslávnejšieho obrazu Leonarda da Vinciho Mona Lisa vystavili v múzeu Prado v španielskom Madride.Namaľovať ho mal žiak veľkého majstra, ktorý v tom čase pracoval na origináli. Leonardo začal pracovať na obraze počas svojho druhého pobytu vo Florencii, pravdepodobne v roku 1503, a prácu dokončil asi o tri alebo štyri roky neskôr.

Ak máme predstaviť aj falzifikáty z umenia, mnohým sa istotne predstaví scénka, keď v slávnom Cíšařův Pekař zbieral cisár maľby slávnej Mony Lisy, s tým, že jedna bude naozaj originál. Jeden z obrazov, ktorý sa dočkal toľkých plagiátov. A prečo vlastne? Obrazy majú vysokú hodnotu. Samotné diela a ich hodnota sa šplhajú do vysokých závratných súm plných núl, teda miliónov a nie len korún, ale aj dolárov či eur. Mona Lisa, ktorá je ako originál vystavovaná v Louvre v Paríži je najznámejší obraz. Ďaleko nie najdrahší, či najcennejší, no najznámejší, hoci patrí medzi tie najvzácnejšie. Je nepochybne veľkým lákadlom a trojefou každého profesionálneho zlodeja, či zberateľa. Ako obraz by ju bolo nemožné predať, no i tak sú v múzeu na jeho ochranu vytvorené viaceré opatrenia. Rovnako ako na každý iný známy a hodnotný obraz, aj tu existuje falzifikát, ktorý sa vyznačuje takmer ako originál. Ten nahradzuje originál. Podľa mnohých informácií práve aj Mona Lisa originál je v bezpečnom podzemí, zatiaľ čo vystavená je najlepšia kópia. Ale ak necháme už Monu Lisu na pokoji, existuje nespočetne mnoho obrazov, ktoré sa objavili aj na oficiálne známych miestach a aukciách ako originály, taktiež sa už neraz stalo, že falzifikát bol predmetom bežného predaja, pričom originál sa ukryl.

 Ako taký falzifikát vzniká?

Obmedzenia fotografovať v múzeách, natáčať a približovať sa s fotoaparátom k obrazom majú svoje dôvody, mimo iných samozrejme. Poväčšine však obraz nevzniká z fotiek a záznamov, ale z originálu, ktorý má u seba falšovateľ a podľa neho detailne pracuje na dokonalom duplikáte, ťahy štetcov, rovnaké plátno a materiál. Farby, z dávnych dôb ručne pripravené a miešané, si falzifikátor taktiež často krát pripraví rovnako. Ťahy štetcom udržuje presne tak, ako robil pôvodný autor. Charakteristické praskanie farby, či starý nádych získava plagiátor potom pomocou rôznych nástrojov a chemikálií. 
 

Keď sa umelci pustia do biznisu

Umenie a biznis sa obyčajne považujú za dva protipóly. Z toho vyplýva záver, že umelci nie sú dobrí biznismeni a ľudia z podnikateľského prostredia sa nerozumejú umeniu. Samozrejme, neplatí to vždy, dokonca možno málokedy. Schopní podnikatelia relaxujú pri umení a o tom, ako to vyzerá, keď sa umelci pustia do biznisu.

História kultúry v slovenských obciach!!!

Najúspešnejším obdobím v oblasti kultúry bolo obdobie po 2. svetovej vojne. 

Vo februári 1946 bol založený ochotnícky divadelný súbor „Vihorlat“, ktorý viedol gréckokatolícky farár Michal Fitz.

V pasívnej kultúre sa taktiež najviac urobilo v povojnovom období, najmä po vybudovaní kina v roku 1953, kde sa vytvoril priestor na vystúpenia rôznych profesionálnych aj amatérskych súborov, ale hlavne pre premietanie filmov, o ktoré bol pri neexistencii televízie veľký záujem. V obci boli prvýkrát premietnuté svetelné obrazy (diapozitívy) v roku 1936 v gréckokatolíckom kostole „Zo života sv. Terezky“. Neskôr, najmä v jesenných mesiacoch, prichádzali do obce súkromníci, ktorí premietali nemé celovečerné filmy.Prvý zvukový film bol premietnutý v roku 1952 v budove školy. Miestne kino bolo v prevádzke do konca roku 1990, jediným premietačom za necelých 38 rokov existencie kina bol Michal Marcin. 

POPULÁRNA A MASOVÁ KULTÚRA

Populárna kultúra

Diela populárnej kultúry sú čitateľné na viacerých úrovniach. Ich recepcia nevyžaduje od príjemcu vzdelanie ani inú prípravu, ale výhodou je poznanie iných diel a spoločenského kontextu, na ktorý dané dielo nadväzuje. Populárnu kultúra môže byť chápaná aj ako hra s príjemcom, ktorému sa neustále kladú hádanky, na aké dielo, alebo výsek reality daná scéna odkazuje.
Populárna kultúra je predovšetkým tá časť ľudských výtvorov, materiálnych i duchovných, ktorých hlavnou úlohou je zabávať. Ja osobne nič prosti populárnej kultúre nemám, celkom súhlasím s vyšie uvedenými tvrdeniami, má nás zabávať je celkom spontánna a myslím si, že svoj účel spĺňa.

Masová kultúra

Pôžitkársky charakter masovej kultúry zapríčinil, že mestský človek ňou vyplnil svoj voľný čas a prostredníctvom nej si pestuje konzumný spôsob života. Masová kultúra ako súčasť masovej spoločnosti formuje jednotlivcov, ktorých jediným zmyslom je užívanie si zábavy a tovarov ponúkaných zábavným priemyslom. Spotrebúvajú ich rovnako ako iné tovary a služby. Je to súbor nízkych obsahov a výpovedí produkovaných najmä masovými médiami. Masová kultúra sa vyznačuje uniformitou, homogenizáciou, podriadenosťou túžbam divákov a stereotypnosťou. Nevyžaduje si od jednotlivca sústredenie, fantáziu, ani uvažovanie o okolitom svete. Je konformná, nekonfliktná, nekritická a pasívna voči spoločenskému, politickému a ekonomickému poriadku. Masová spoločnosť svojím ekonomickým, politickým, organizačným a technicko-technologickým prostredím vytvorila spolu s masovou kultúrou masového štandardizovaného človeka.

Čo viac k tomuto dodať? Myslím, že nemôžem nesúhlasiť. Už je to raz tak a pochybujem, že sa to tak ľahko zmení.

Antiumenie & kultúrny odpad

ANTIUMENIE

Prvý krát tento termín použil Marcel Duchamp, jeho ready-made diela sú zároveň prvými príkladmi antiumenia. Antiumenie neviaže umelca zo žiadnym privilegovaným materiálom, témou, technikou či úmyslom, všetko môže byť materiálom, témou, technikou, všetky možnosti sú prípustné. Napríklad dadaisti považovali aj deštrukciu za umenie, tzv. antiumenie.

KULTÚRNY ODPAD

 Tento pojem evokuje v mysli každého určite veeeľa myšlienok a nápadov ako ho definovať. Kultúrny odpad môže byť aj odpad, ktorý bežne nájdeme na ulici. Napr. pokrčené papiere, plastové fľaše sa tiež niekedy využívajú aj v umení. Takže doslovné chápanie by mohlo byť práve tento odpad z takýchto predmetov, ktoré sme použili pri vytváraní nejakého diela. No druhé chápanie môže znieť - napr. nejaké znehodnotené či zničené a opätovne nepoužiteľné umelecké diela. Myslím si, že na túto tému má každý iný názor.


                                                 

GRAFIKA A GRAFICI

Maurits Cornelis Escher

                                                      (1898-1972)

 -jeden z najslávnejších svetových
grafikov, jeho umenie je obdivované
miliónmi ľudí po celom svete.

Escher je známy svojimi
"neskutočnými štruktúrami",
a to v najznámejších dielach ako
Stúpanie a klesanie,
Konkáva a konvexa, Tetraéder
Relativita, Deň a noc
Metamorfózy I - III,
Tie sú charakteristické predovšetkým
svojou výraznou hrou s
hĺbkou a výškou,
blízkosťou a vzdialenosťou.

Okrem toho vytvoril excelentné,
viac realistické diela,
ako napr: Kresliace ruky,
a to počas doby, kedy žil a cestoval
v Taliansku.
Escher, počas svojho života vytvoril
448 litografií, drevorezieb a cez
viac ako 2000 kresieb a nákresov.
Do jeho tvorby spadajú ovšem aj
ilustrácie kníh, design, známky, ai.

Narodil sa v Leeuwarden, Nórsko,
ako štvrtý a najmladší syn inžiniera.
Po piatich rokoch sa rodina
presťahovala do Arnhem, kde Escher
prežil väčšinu svojej mladosti.
Potom nastúpil na architektúru
a dekoratívne umenia v Haarleme.
Po týždni oznámil otcovi, že by radšej
študovalgrafiku ako architektúru,
jeho grafické práce mali totiž veľký
úspech. Keď ukončil školu, veľa cestoval
po Taliansku, tu stretol aj svoju ženu
Jettu.

Neskôr žil v Ríme do roku 1935.
V tomto období, veľa cestoval,
kreslil a skicoval, čo využil
neskôr, po návrate domov vo svojich
prácach, či už litografiách alebo
drevorezbách, ako napríklad Vodopád.

Hral sa s architektúrou, perspektívou,
a nemožnými priestormi.
Jeho dielo neprestáva uchvacovať
milióny ľudí po celom svete.
Badať v nom posadnutosť okolitým
svetom a expresiu vlastnej fantázie.
Ukazuje nám,
že realita je úžastná, pochopiteľná a
fascinujúca.

Známe Escherove dielo ,,Vodopád"

                                          Escherove dielo ,,Kresliace ruky"